75 GODINA  IZLAŽENJA JEDINOG SLOVAČKOG LISTA U BIVŠOJ JUGOSLAVIJI I U SRBIJI – 75 ROKOV JEDINÉHO SLOVENSKÉHO TÝŽDENNÍKA V NIEKDAJŠEJ JUHOSLÁVII A V  SRBSKU.

75 GODINA IZLAŽENJA JEDINOG SLOVAČKOG LISTA U BIVŠOJ JUGOSLAVIJI I U SRBIJI – 75 ROKOV JEDINÉHO SLOVENSKÉHO TÝŽDENNÍKA V NIEKDAJŠEJ JUHOSLÁVII A V SRBSKU.

Informisati nije lako, pogotovu ne danas, kada su pripadnici sedme sile izloženi kritikama, uvredama, kada svaku reč moraju pažljivo birati kako bi se izbegli neprijatnosti i posledice ili u najgorem slučaju i verbalni napadi. Nije bilo lako pre 75 godina, kada je sloboda pobedila nad fašizmom, kada su vladale sloga i savesnost, kada nije bilo tehnologije ni pogodnosti za objavljivanje časopisa i novina. Ali dobre volje i želje je bilo. Sedamdeset i pet godina je „Hlas ljudu“ – „Glas naroda“, pravi glas naroda, glas koji snažno odjekuje. To proizlazi iz narodne svesti naših predaka, jer ih je snažna i neustrašiva vizija napretka vodila napred…

 Istorijski dan kada je 19. oktobra štampan prvi broj „Hlas ljudu“ u oslobođenom Petrovcu, slavi se kao Dan „Hlas ljudu“. Novine „Hlas ljudu“ osnovane su na inicijativu, ili pod komandom slovačke divizije Novosadskog partizanskog odreda. Međutim, istorija slovačke štampe u Vojvodini nije počela s ovim novinama. Prvo izdanje „Hlas ljudu“ objavljeno je u obliku letaka u izdanju od 800 komada i distribuirano je besplatno. S druge strane novina bio je moto: NAKON ČITANJA DAJ DALJE. Distribuirali su ga po slovačkim selima kuriri. Danas je sedamdeset i pet godina od tog važnog istorijskog trenutka, kada je istorija jednog naroda sažeta u dve reči – „Hlas ljudu“ – „Glas naroda“. Tim povodom, u subotu, 19. oktobra, održana je svečana akademija u Studiu M Radija Novog Sada 75 godina „Hlas ljudu“  − sa narodom, u narodu, za narod. Pre akademije je bila promocija knjige bivše novinarke slovačkog lista Miline Vrtunske pod nazivom „Inde / Poziv na putovanje“.

Na otvaranju svečane akademije himne Srbije i Slovačke otpevali su kamerni horovi „Zvona“ iz Selenče i „Nadeje (Nade)“ iz Pivnica, uz pratnju selenskog Orkestra i dirigenta dr Juraja Suđiho. Uvodne reči pripale su moderatorkama: Martini Benkovoj, Ireni Struharovoj, Danici Vrbovoj i Eleni Vrškovoj, a nakon njih je v. d. direktora Ana Huđanova poželele dobrodošlicu uvaženim gostima, predstavnici manjinskih redakcija, Nacionalnog saveta, upravnog odbora NIU „Hlas ljudu“, novinarima, saradnicima, i svim gostima, a posebno je pozdravila predsednicu Nacionalnog saveta slovačke nacionalne manjine Ljibušku Lakatoš, pomoćnika pokrajinskog sekretara za kulturu, javno informisanje i odnose sa verskim zajednicama Đorđa Vukmirovića, pokrajinske poslanike dr Tatianu Vujačić i Pavla Surovog, predsednika Matice slovačke Jana Brtku. U svom govoru je, između ostalog, naglasila: „Glas naroda će živeti posle nas. Živeće u narodu, sa narodom i za narod.“

Predsednica Nacionalnog saveta Lakatošova, između ostalog, naglasila je: „Glas naroda je pravi glas slovačkog naroda. Odrastao je iz naroda, predan narodu, ostao je veran narodu. Napokon, novine ne mogu postojati bez naroda. Međutim, kako vreme potvrđuje, čak ni ljudi bez novina. Idu zajedno, ruku pod ruku. Putem koji je bio pun prepreka, zamki, ali i onih lepih trenutaka. Možda najlepši osećaj ostaje nakon završetka posla i poslate i zadnje strane u štampariju, nakon napornog rada i onog divnog osećaja radi dobro obavljenog posla.“

Nakon toga usledio je kulturni program sa pažljivo biranim muzičkim tačkama i tekstualnim delom „Naš „Hlas ljudu“ kroz prizmu istorije“, koji je obuhvatio najvažnije datume, dostignuća i neprijatnosti sa kojima su se suočili novinari i zaposleni za sve ove godine. Prisutni su imali priliku uživati u perfektnom izvođenju pesama kamernih horova „Zvona“ i „Nadeje“, muzici Orkestra, solističkim nastupima Juraja Suđiho, Marije Turanski i Ivete Kovač, uz pratnju na gitari Samuela Kovača. Pored glavnih istorijskih prekretnica koje su bile ključne za nedeljnik „Hlas ljudu“, u program, autorke scenara predsednice Odbora za informisanje NSSNM i urednice lista Ane Horvatove, pažljivo i harmonično su bile zakomponovane, pesme Palja Saba-Bohuša i Andreja Ferka, kao i odlomci iz publikacije „Naš „Hlas ljudu“ polstoročný (pola veka)“ Palja Bohuša i Jana Cicke.

Na svečanoj akademiji dodeljena su brojna priznanja kao i zahvalnice novinarima, dopisnicima i institucijama: Nacionalnom savetu slovačke nacionalne manjine i Slovačkom izdavačkom centru. Po prvi put se dodelila i nagrada Ota Filipa, i to nagrada za najbolju fotografiju, koja je pripala Juraju Pucovskom, Juraju Bartošu i Jasmini Panjik za najbolju fotografiju naslovne strane časopisa Vzlet. Treća novinarska nagrada pripala je Vladimiru Huđecu iz Hajdušice, druga Juraju Bartošu iz Hložana a prva Juraju Pucovskom iz Lalića. Nagrada „Hlas ljudu“ posthumno je dodeljena Otu Filipu, uglednom novinaru, za svoje višegodišnje novinarske i uredničke rezultate i afirmaciju lista. Nagrada omladinskog časopisa „Vzlet“ dodeljena je Marini Horvatovoj iz Bačkog Petrovca. Nagrada Najbolji dopisnik pripala je Samuelu Medveđu iz Bačskog Petrovca. Nagrada za deset godina rada ustanovi pripala je Samuelu Žiaku i Vladimiru Huđecu 30 godina neprestanog rada u ustanovi.

Ana Horvatova

 

75 ROKOV JEDINÉHO SLOVENSKÉHO TÝŽDENNÍKA V NIEKDAJŠEJ JUHOSLÁVII A V  SRBSKU.

Informovať nie je ľahko, tobôž nie v dnešných časoch, keď sú príslušníci siedmej sily vystavení kritizovaniu, urážkam, keď treba každé slovo pozorne voliť, aby nedošlo k dvojzmyselnosti, k nepríjemnostiam, následne aj konfliktom. Nebolo ľahko ani pred 75 rokmi, keď zvíťazila sloboda nad fašizmom, keď svornosť a zhoda vládli, ale technika, ani vymoženosti na vydávanie časopisov a novín neboli.

Sedemdesiat päť rokov je Hlas ľudu opravdivým hlasom ľudu, hlasom so silným cvengom. Pramení to z toho silného národného povedomia našich predkov, ktorých silné vidiny pokroku viedli nebojácne vpred… Historický deň, keď v oslobodenom Petrovci 19. októbra bolo vytlačené prvé číslo Hlasu ľudu, oslavuje sa ako Deň Hlasu ľudu. Noviny Hlas ľudu boli založené z iniciatívy, ba z príkazu slovenskej roty Novosadského partizánskeho oddielu. S ním sa však nezačali dejiny slovenskej tlače na území Vojvodiny.

Prvé číslo Hlasu ľudu vyšlo v podobe letáka v náklade 800 kusov a delilo sa zdarma. Na druhej strane novín čitateľov zaväzovalo heslo: PO PREČÍTANÍ DAJ ĎALEJ. Po slovenských osadách roznášali ho osobitní kuriéri. Dnes je tomu sedemdesiatpäť rokov od tej významnej historickej chvíle, keď sa dejiny jedného národa vtesnávajú do dvoch veľavravných slovíčok – Hlas ľudu.

Z tej príležitosti v sobotu práve 19. októbra sa v Štúdiu M Novosadského rozhlasu uskutočnila slávnostná akadémia 75 rokov Hlasu ľudu – s národom, v národe, pre národ. Úvodným podujatím počas osláv výročia bola premiéra knihy bývalej novinárky Hlasu ľudu Miliny Vrtunskej pod názvom Inde / Poziv na putovanje.

Na úvod slávnostnej akadémie odzneli hymny Srbska a Slovenska v predvedení komorných zborov Zvony zo Selenče a Nádeje z Pivnice v sprievode selenčského Orchestríka apod dirigentskou palicou Dr. Juraja Súdiho. Úvodné slová patrili moderátorkám: Martine Benkovej, Irene Struhárovej, Danici Vŕbovej a Elene Vrškovej a po nich vzácnych hostí, predstaviteľov menšinových redakcií, NRSNM, Správnej rady NVU Hlas ľudu, hlasľudovcov, spolupracovníkov, málopočetných penzistov, novinárov privítala úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová, menovite predsedníčku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libušky Lakatošovej, pokrajinského pomocníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Đorđa Vukmirovića, ktorí sa tiež prihovorili, pokrajinských poslancov Dr. Tatianu Vujačićovú a Pavla Surového, predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku. Vo svojom príhovore okrem iného vyzdvihla: „Hlas ľudu bude žiť aj po nás. Bude žiť v národe, s národom a pre národ.“

Predsedníčka NRSNM Lakatošová okrem iného vyzdvihla: „Hlas ľudu je opravdivým hlasom slovenského ľudu. Vzrástol z ľudu, venovaný ľudu, zostal verný ľudu. Veď noviny bez ľudu nemôžu existovať. Avšak ako to doba potvrdila, ani ľud bez novín. Kráčajú spolu ruka v ruke. Cestou, na ktorej bolo hodne prekážok, úskalí, ale aj tých pekných chvíľ. Azda najkrajší pocit zostáva po vykonanej práci, po namáhavom dni uzávierky a pocitu prospešne vykonanej práce.“

Nasledoval kultúrny program z trefne volených hudobných bodov a textuálnej časti Náš Hlas ľudu cez prizmu dejín, ktorá zahrnula tie najdôležitejšie dáta, úspechy a úskalia, ktorým čelili hlasľudovskí novinári a zamestnanci. V hudobných bodoch sa prítomní mali možnosť kochať v speve komorných zborov Zvony a Nádeje, hudbe Orchestríka, sólistov Juraja Súdiho, Márie Turanskej a Ivety Kováčovej, ktorú na gitare sprevádzal Samuel Kováč. Okrem významných historických míľnikov, ktoré boli kľúčové pre týždenník Hlas ľudu, v programe, scenár ktorého zostavila predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM a redaktorka Hlasu ľudu Anna Horvátová, boli vkusne zladené aj Básne Paľa Saba-Bohuša a Andreja Ferku, ako i úryvky z peíspevkov zverejnených v publikácii Náš Hlas ľudu polstoročný Paľa Bohuša a Jána Cicku. Scenár akadémie zostavila Anna Horvátová z Báčskeho Petrovca. 

V rámci slávnostnej akadémie boli udelené aj početné ocenenia a uznania novinárom, dopisovateľom a ustanovizniam a ďakovné listiny, ktoré okrem jednotlivcov získali aj inštitúcie: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovenské vydavateľské centrum. Novinkou na tohtoročnej akadémii bola uvedená cena Ota Filipa, presnejšie je to ocenenie pre najlepšiu fotografiu.

Cena Ota Filipa sa dostala do rúk Jurajovi Pucovskému, Jurajovi Bartošovi a Jasmine Pánikovej za najkrajšiu titulnú fotku časopisu Vzlet. Tretiu cenu Hlasu ľudu získal Vladimír Hudec z Hajdušice, druhú Juraj Bartoš z Hložian a prvú cenu Juraj Pucovský z Lalite.

Cena Hlasu ľudu bola posthumne udelená Otovi Filipovi, významnému novinárovi, za viacročné novinársko-redaktorské výsledky a afirmáciu novín Hlas ľudu. Cenu mládežníckeho časopisu Vzlet získala Marína Horvátová z Báčskeho Petrovca. Ako najlepší dopisovateľ bol ocenený Samuel Medveď z Báčskeho Petrovca. Cena za vernosť Hlasu ľudu sa dostala do rúk Samuelovi Žiakovi, za desaťročné pôsobenie v ustanovizni, a Vladimírovi Hudecovi za odpracovaných 30 rokov v tejto ustanovizni.