KULTURNO-UMETNIČKI CENTAR “ZVOLEN” IZ KULPINA / KULTÚRNO UMELECKÉ STREDISKO ZVOLEN Z KULPÍNA

KULTURNO-UMETNIČKI CENTAR “ZVOLEN” IZ KULPINA / KULTÚRNO UMELECKÉ STREDISKO ZVOLEN Z KULPÍNA

Prvi tragovi o osnivanju kulturno-umetničkog društva koje je nazvano SKPD “Zvolen” u Kulpinu, dosežu čak do početka avgusta 1948. godine. Njegov prvi predsednik bio je Mihal Hlavač. Ličnosti tadašnjeg života društva, koje su ustalasale aktivnost na polju kulture, bili su učiteljica Maria Vadnalova i Jan Valenćik. Delatnost društva je, pak, s godinama jenjavala, da bi na kraju 60-tih godina i zamrla. Obnovljena je 1972. godine i to zahvaljujući Janu Kopčoku-Uči, koji je zajedno sa suprugom Emiliom ponovo pokrenuo delatnost. Značajnu ulogu u unapređivanju rada društva u ovom periodu odigrali su i Samuel Pucovski, Ondrej Maglovski, Mihal Babiak i drugi. Najaktivnije su bile i do danas ostale tri sekcije: folklorna, pozorišna i pevačka. Sve tri postižu zapažene rezultate i učestvuju na festivalima, takmičenjima i programima, ne samo kod kuće, već i u inostranstvu.

Odmah na početku svoju delatnost su pokrenule uglavnom najbitnije sekcije, kao što su: folklorna, dramska, pevačka i recitatorska. Prvi koreograf bio je Samuel Liptak, rukovodilac pevačke grupe bio je Jan Kopčok, dramske Vladislav Medovarski i Jan Čelovski, kasnije i Jan Kopčok. Recitatorsku sekciju vodila je Emilia Kopčokova, koja je odmah na početku imala najbolji učinak, budući da su se njeni recitatori plasirali čak na Republičko takmičenje.

Delatnost se postepeno u potpunosti razvila a sve sekcije postigle zapažene rezultate, i sa pripremljenim programima posetile ne samo slovačke sredine, već i gostovale u Beogradu, Dimitrovgradu, Malom Crniću; u Makedoniji (u Jegunovcima i u Tetovu) su igrale i pevale na sceni, gostovale u Čehoslovačkoj (u Breclavu, Stražnici, Bratislavi, u Turanima, Hrinjovoj, Očovoj, u Đetvi, u Zvolenu, na Mijavi…), predstavili su se i u TV-emisiji Znanje-imanje, koja se 1982. godine snimala u Kulpinu.

Kada je reč o muzici, o njoj su najčešće vodili računa Ondrej Maglovski, kasnije Pavel Gaža i danas Jan Andrašik, sva trojica Kulpinčani, đaci nekadašnje Šimove škole. Oni su svirali i na folklornim probama. Ostali članovi orkestra najčešće su bili iz drugih mesta i zbog toga je društvo sa orkestrom uvek imalo izvesnih problema, koje će verovatno imati i u budućnosti.

  1. godine KUD-u Zvolen je za njegovu delatnost dodeljena Oktobarska nagrada opštine Bački Petrovac.

U društvu se promenilo nekoliko koreografa i to: Samuel Liptak, Maria Miškovicova, Mišo Reljin, Pavel Častvan, Maria Petrašova, Jan Slavik, Tatiana Krivakova-Amidžićova i Mihal Čiliak. Folkloraši su ostvarili lepe rezultate, a folklorna kao i pevačka grupa 1989. godine u Đetvi bila je najbolje ocenjena, o čemu svedoče i video-snimci iz tog perioda.

Sa pevačkim grupama najuspešnije su radili Jan Kopčok, Samuel Pucovski, Ondrej Maglovski i Samuel Kovač ml. Od 1978. godine počela je sa radom ženska pevačka grupa. Grupu je uvežbavao Jan Kopčok. Od 1982. godine, pa sve do 1987. delovao je i hor koji je predvodio Samuel Pucovski, koji ga je uvežbavao zajedno sa Janom Kopčokom. Najveći uspeh ovih grupa predstavljaju mnogobrojni snimci pesama u Novosadskom i Bratislavskom radiju i plasman na Pokrajinsku folklornu smotru u Vršcu. U Studiju M Novosadskog radija 1996. godine, sa orkestrom RTV Novi Sad, muška i ženska pevačka grupa snimile su i audio-kasetu “Kulpin je malo selo”. Na njoj je 12 pesama, od kojih je 3 komponovao i za njih napisao i tekst Jan Kopčok – Uča. Kasnije je u KPC “Zvolen” osnovana gotovo u potpunosti nova ženska pevačka grupa pod rukovodstvom Ondreja Maglovskog. Sa grupom je nastavio da radi Samuel Kovač ml, sa kojom je 2003. godine objavio CD “Iznad Kulpina”. Na njemu je 14 pesama. Kada je reč o pevačima, još treba pomenuti sledeće renomirane soliste: Jarmila Zimova,  Mihal Vida, Andrea Korunjiakova.

Pozorišna umetnost u Kulpinu ima dugu tradiciju. Sto godina scenskog postojanja u ovom mestu sabrano je u knjizi autora dr sc Jana Babiaka “Kulpinčani na krilima Talije”. Knjigu je objavio Mesni odbor Matice slovačke 2007. godine, a u njoj se na gotovo 500 strana dokumentaristički opisuje pozorišni život u ovoj sredini. Zavesa se u Kulpinu podigla 1904. godine. Sa decom se radilo kao i sa odraslim glumcima. Pored učiteljice Marie Vadnalove, kasnije je polaznike pozorištanca uvežbavao uglavnom Jan Kopčok-Uča, kao i Vladislav Medovarski.

1983. godina je u kulpinskoj pozorišnoj umetnosti bila prelomna. Tada je na scenu došao Mihal Babiak koji je najpre pripremio dečiji pozorišni komad “Pesmica za princezu”, a zatim okupio i dotadašnje glumce, doveo i neke nove i prihvatio se posla. Njegova delatnost usmerena isključivo na pozorište, bila je izuzetno uspešna, jer je njegovom režijom pozorišnih predstava “Ćapakovci”, “Đura Danden”, “Očuh”, “Sablast”, “Nevesta pašnjaka” i radio-drame “Katka” Miroslava Krivaka, bila zadovoljna ne samo publika već i istaknuti pozorišni stručnjaci, i stoga ne iznenađuje što je ovoj grupi pošlo za rukom da osvoji prvo mesto od svih amaterskih ansambala u Vojvodini i uzme učešće na Republičkoj smotri u Malom Crniću. Odlaskom Mihala Babiaka u Slovačku, pozorišni život u mestu se ugasio. Svetla na pozornici ponovo su zasijala zahvaljujući Janu Halupki, koji je 1996. godine uspešno debitovao sa “Pomoćnikom” a sledeće godine se sasvim dobro snašao sa “Svadbom pod Kohutom”. Sa Timravinim tekstom “Smrt Palja Ročke” beleži nove uspehe. Slede i putovanja u Slovačku, na festivale u Spišsku Novu Ves i Palarikovu Rakovu. Nakon odlaska Jana Halupke u Slovačku, na kulpinskoj sceni ponovo nastaje zatišje. Ali, ovoga puta to je bilo „zatišje pred buru“, koje je nastalo angažovanjem Fedora Popova, koji je sa već afirmisanom kulpinskom glumačkom postavom pripremio predstavu “Ćelava pevačica”. S ovim komadom Kulpinčani su na 46. republičkom festivalu amaterskih ansambala Srbije u Kuli, 2004. godine, osvojili bronzanu plaketu, na 15. FEDRAS-u u Jaši Tomiću od deset nagrada osvojili su šest, na 33. FEDRAS-u u Malom Crniću osvojili su srebrnu plaketu… Posle ovog velikog uspeha usledio je naredni, kada su se u jubilarnoj godini obeležavanja stogodišnjice pozorišne delatnosti u ovom mestu, 2004. godine Kulpinčani bravurozno predstavili sa inscenacijom “Gospođa Rafikova i oni ostali”, čiju je režiju potpisao Mihal Babiak, a u dramaturgiji Jana Halupke.

Izvor: slovackizavod.org.rs

Priredila: D.V.

Prvé stopy po založení spolku, ktorý sa menoval SKOS Zvolen v Kulpíne siahajú až po začiatok augusta roku 1948. Jeho prvým predsedom bol Michal Hlaváč. Osobnosti vtedajšieho spolkárskeho života, ktorí rozvlňovali hladinu mora kultúry, boli učiteľka Mária Vadnálová a Ján Valentík. Spolkárska činnosť však po rokoch chabla až nakoniec v šesťdesiatych rokoch aj zamrela. Obnovená bola v roku 1972 a to vďaka Jánovi Kopčokovi – Učovi, ktorý spolu s manželkou Emíliou činnosť nanovo rozbiehali. Významnú úlohu v  zveľaďovaní práce spolku v tom období zohral aj Samuel Pucovský, Ondrej Maglovský, Michal Babiak a iní.

Hneď na začiatku rozprúdili svoju činnosť hlavne tie nevyhnutné odbočky a to boli: folklórna, divadelná, spevácka a  recitačná. Prvým choreografom bol Samuel Lipták, vedúcim speváckej skupiny bol Ján Kopčok, divadelnej Vladislav Medovarský a Ján Čelovský, neskoršie i Ján Kopčok. Vedúca recitačnej odbočky bola Emília Kopčoková, ktorá mala hneď na začiatku aj najlepšie výkony, pretože sa prebojovala až na republikovú súťaž.

Činnosť sa postupne naplno rozprúdila a všetky odbočky dosahovali pozoruhodné úspechy a s nacvičenými programami navštívili nielen slovenské prostredia, lež hosťovali aj v Belehrade, Dimitrovgrade, v Malom Crnići, v Macedónsku tancovali a spievali na scéne v Jegunovciach a v Tetove, hosťovali v Československu: v Breclave, Strážnici, Bratislave, v Turanoch, Hriňovej, Očovej, v Detve, vo Zvolene, na Myjave… Predstavili sa aj v tv-vysielaní Vedomosti-bohatstvo roku l982, ktoré sa nakrúcalo v Kulpíne.

Keď ide o hudbu, tú najčastejšie na starosti mávajú Ondrej Maglovský, neskoršie Pavel Gaža a v súčasnosti Ján Andrášik, všetci traja Kulpínčania, žiaci niekdajšej tzv. školy Šimovej. Oni hrávali aj na tanečných skúškach. Ostatní členovia orchestra boli najčastejšie z iných osád a preto spolok s orchestrom vždy mal a pravdepodobne aj ďalej bude mať určitési problémy.

Za svoju činnosť KUS-u Zvolen bola roku 1985 udelená Októbrová cena obce Báčsky Petrovec.

V spolku sa vystriedalo niekoľko choreografov, a to: Samuel Lipták, Mária Miškovicová, Mišo Reljin, Pavel Častven, Mária Petrášová, Ján Slávik, Tatiana Kriváková-Amidžićová, Michal Čiliak a Zoroslav Zima. Tanečníci dávali krásne výkony a  tanečná ako aj spevácka skupina na Detve roku l989 bola najlepšie hodnotená, o čom svedčia aj video záznamy z toho obdobia.

So speváckymi skupinami najúspešnejšie pracovali Ján Kopčok, Samuel Pucovský Ondrej Maglovský a Samuel Kováč ml. Od roku 1978 začala s prácou ženská spevácka skupina. Skupinu nacvičoval Ján Kopčok. V rokoch 1982 až po rok 1987 pôsobil i spevácky zbor a jeho vedúcim bol Samuel Pucovský, ktorý zbor nacvičoval spolu s Jánom Kopčokom. Najväčším úspechom týchto skupín sú početné nahrávky piesní v Novosadskom a bratislavskom rozhlase a postup na Pokrajinskú folklórnu prehliadku vo Vršci. V Štúdiu M Novosadského rozhlasu v roku 1996 s orchestrom RTV Nový Sad mužská a ženská spevácka skupina nahrala aj hudobnú kazetu. Na nej je 12 piesní, z čoho 3 skomponoval a pre ne napísal aj text Ján Kopčok – Učo. Neskoršie v KOS Zvolen bola založená takmer úplne nová ženská spevácka skupina pod vedením Ondreja Maglovského. So skupinou pokračoval pracovať  Samuel Kováč ml., a s ňou v roku 2003  vydal CD Nad Kulpínom. Na ňom je 14 piesní. Keď ide o spevákov, ešte treba spomenúť nasledujúcich renomovaných sólistov: Jarmila Zimová, Michal Vida, Andrea Koruniaková…

Divadelníctvo má v Kulpíne dlhú tradíciu. Sto rokov javiskového pôsobenia v tejto osade je zhrnutých v knihe autora DrSc. Jána Babiaka Kulpínčania na krídlach Tálie. Knihu vydal Miestny odbor Matice slovenskej v roku 2007 a v nej sa na bezmála 500 strán dokumentačne opisuje divadelný život tejto osady. Opona sa v Kulpíne zdvihla v roku 1904. Pracovalo sa tak s deťmi ako aj s dospelými hercami. Okrem učiteľky Márie Vadnálovej, neskôr so žiakmi divadielka nacvičoval hlavne Ján Kopčok – Učo ako aj Vladislav Medovarský. Rok 1983 v kulpínskom divadelníctve bol prelomový. Vtedy na scénu prišiel Michal Babiak, ktorý najprv nacvičil detskú divadelnú hru Pesnička pre princeznú a potom zoskupil aj dovtedajších hercov, priviedol aj niektorých nových a dal sa do práce. Jeho činnosť zameraná výlučne na divadlo, bola mimoriadne úspešná, lebo s jeho réžiou divadelných hier Ťapákovci, Ďuro Danden, Otčim, Mátoha, Nevesta hôľ a rozhlasovej hry Miroslava Kriváka Katka bolo spokojné nielen obecenstvo, ale i poprední divadelní odborníci, a preto nie div, že sa tejto skupine podarilo obsadiť prvé miesto z ochotníckych súborov vo Vojvodine a brať účasť na republikovej prehliadke v Malom Crnići. S odchodom Michala Babiaka na Slovensko, divadelný život v osade uhasol. Javiskové svetlá znovu rozsvietil Ján Chalupka, ktorý v roku 1996 úspešne debutoval s Pomocníkom a v nasledujúcom roku si celkom dobre poradil so Svadbou pod Kohútom. S Timravinou predlohou Skon Paľa Ročku zaznamenáva ďalšie úspechy. Nasledujú aj zájazdy na Slovensko, na festivaly v Spišskej Novej Vsi a Palárikovej Rakovej. Odchod Jána Chalupku na Slovensko, na kulpínskom javisku znovu nastalo ticho. Ale tentoraz to bolo „ticho pred búrkou“. Tá nastala angažovaním Fedora Popova, ktorý s už osvedčenou kulpínskou hereckou zostavou nacvičil predlohu Plešivá speváčka. S touto hrou Kulpínčania na 46. republikovom festivale ochotníckych divadiel Srbska v Kule v roku 2004 získali bronzovú plaketu, na 15. FEDRAS-e v Jaša Tomići z desiatich možných cien kulpínski ochotníci získali 6, na 33. republikovom FEDRAS-e v Malom Crnići získali striebornú plaketu… Po tomto veľkom úspechu nasledoval ďalší, keď sa v jubilujúcom roku, v ktorom si Kulpínčania pripomenuli storočnicu divadelníctva v tejto osade, v roku 2004 bravúrne predstavili s inscenáciou Pani Rafíková a tí druhí, režijne podpísanou Michalom Babiakom a v dramaturgii Jána Chalupku.

Zdroj: slovackizavod.org.rs