Intenzivnija delatnost na polju kulture razvila se u Padini 1933. godine, kada je počela sa radom Mesna organizacija Matice slovačke u Padini. 1944. godine osnovana je Kulturno-prosvetna zajednica, u okviru koje su formirane sekcije (pozorište, narodni univerzitet, analfabetski kursevi, sportska sekcija), a iz kojih su se kasnije iznedrile pevačke i folklorne grupe, literarna sekcija i drugo. Pošto je prekinuta delatnost MOMS-a (1948.), u Padini je osnovano Slovačko kulturno-prosvetno društvo Bratstvo. Između ostalog, 1955. godine članovi Bratstva osnovali su bioskop “Sloboda”, u kom je prvi prikazani film bio nemi film “Major Bauk”. Od 1961. godine nosilac gotovo svih kulturnih sadržaja postaje Dom kulture. Današnja zgrada Doma kulture počela je sa radom 1982. godine i nosi ime poznatog pisca i publiciste iz Padine, Mihala Babinke.фото: Петар ДешићU Domu je aktivna muzičko-folklorna sekcija, u okviru koje deluju pevačke grupe (ženska i muška), muzičko društvo (orkestri), plesni ansambl i pevači-solisti. U ovoj sekciji pretežno se neguju tradicionalne slovačke narodne pesme i igre. Muzičko-folklorna sekcija učestvuje na festivalima kako kod kuće, tako i u inostranstvu. Ova sekcija postiže značajne rezultate na brojnim smotrama, pre svega na opštinskim, pokrajinskim i regionalnim priredbama, gde obično prezentuje koreografski obrađene padinske narodne obredno-običajne radnje, ali i svatovske i božićne običaje. Ovi obredi i običaji su nekoliko puta ekranizovani u Televiziji Novi Sad. Osim toga, plesna sekcija obrađuje i razne stilizovane koreografije.Pevači-solisti svoj prvi nastup obično su imali na lokalnom festivalu Padina peva i svoj talenat ispoljili i na Susretu u pivničkom polju u Pivnicama. Rezultate koji zavređuju pažnju postigli su i sledeći padinski radijski pevači: Eva Ponjičanova (Stojanovova), Ana Stojanovova-Zlohova, Pavel Kulja, Ana Njemčekova-Đurđevićova, Janko Hološ, Pavel Hološ, Ana Hološova-Petrašova i niz drugih talentovanih interpretatora slovačkih narodnih pesama.Ipak, muzičko-folklorna sekcija se danas bori sa teškoćama uključivanja mladih ljudi, koji kao da gube entuzijazam i interesovanje za narodnu tradiciju. Međutim, stalno je prisutna težnja da se promeni novonastala situacija i aktivira slovačka mladež u oblasti tradicionalne umetnosti u okviru Doma kulture. Pozorišna sekcija ima najdužu tradiciju, budući da je prva pozorišna predstava “Stari zaljubljivi muškarac” u režiji Mihala Obreciana bila izvedena u Padini još 1919. godine. Pozorišni komadi su u ovoj sredini počeli aktivno da se izvode odmah nakon završetka Prvog svetskog rata. Profesor Ondrej Kotvaš publikovao je rad “Prilog izučavanju istorije pozorišta u Padini”, gde podseća da je malo pisanih podataka o pozorišnom životu Padinčana. Ali, znamo da je značajna ličnost u pozorišnom životu Padine bila učiteljica Vilma Štatova-Popova, koja je aktivno delovala od 1930., sve do 1960. godine. Padinski pozorišni radnici u ovom periodu još nisu učestvovali na Susretima slovačkih amaterskih ansambala (kasnije Smotri slovačkih pozorišnih ansambala). Na Smotri slovačkih pozorišnih ansambala Padinčani su prvi put učestvovali 1977. godine, kada su izveli komediju “Igra braka” u režiji Martina Šimaka. Kvalitetni pomak u amaterskom pozorištu u Padini moguće je pratiti od 80. godina prošlog veka, kada su se uslovi za delatnost poboljšali (otvoren je Dom kulture) i kada je poraslo interesovanje Padinčana za glumu. Od tada je pozorišna sekcija Doma kulture “Mihal Babinka” redovan učesnik na SSPA. Značajnu komponentu padinskog pozorišnog života predstavljaju i dečija pozorišta. Po pravilu, svake godine se uvežbava makar jedna dečija predstava. Na taj način, pozorište u Padini i dalje živi i stiče nove pokrovitelje i zaljubljenike, hrabro korača ka budućnosti i čini značajno poglavlje ne samo u padinskom kulturnom životu, nego i u životu amaterskog pozorišta u Vojvodini.Literarna sekcija pri Domu kulture “Mihal Babinka” takođe ima dugu tradiciju delovanja. 1957. godine studentska omladina Padine osnovala je Literarni klub mladih padinskih pregalaca. Među aktivnosti ove sekcije svrstavaju se književna okupljanja, takmičenja, tradicionalne priredbe Babinkini susreti i sl. 1987. godine sekcija je objavila časopis Osvit, u kojem su objavljene pesme mladih autora. Poslednjih godina u okviru literarne sekcije pera su se latili Pavel Povolni-Juhas, Zuzana Slivkova, Ruženka Kraćicova i Martin Slivka, koji su svoje radove objavili i u knjižnoj formi. Dugu recitatorsku tradiciju ima osnovna škola, u kojoj su stasavali izvanredni recitatori.Pri Domu kulture deluje i biblioteka koja je do 1998. godine funkcionisala u njegovim okvirima, a danas čini ogranak Opštinske biblioteke u Kovačici. Već dugi niz godina bibliotekom upravlja bibliotekarka, glumica, kostimografkinja i radnica na polju kulture Eva Taubertova. Danas biblioteka predstavlja središte okupljanja ljubitelja pisane reči, ali i drugih amatera.U okviru Doma kulture “Mihal Babinka” osnovana je Galerija naivne umetnosti, u kojoj se nalaze slike padinske slikarske porodice, u koju se ubrajaju Jan Husarik, Mihal Povolni, Jan Bačur, Martin Markov, Pavel Ljavroš, Juraj Ljavroš, Jan Širka i mnogi drugi.U Padini na polju kulture od 2003. godine dejstvuje i Udruženje žena, čiji je glavni cilj da čuva tradicionalne slovačke obrede i običaje i razvija delatnost u oblasti ekologije, rekreacije i turizma. Danas, društvo ima oko 30 aktivnih članica. Za vreme delovanja, društvo je realizovalo veliki broj izložbi kod nas i u Slovačkoj, pri čemu je ostvarilo i značajnu saradnju sa unijama žena iz Banske Bistrice i Spišske Nove Vse. Društvo je uredilo i Etno dom i opskrbilo ga impozantnom zbirkom starih fotografija, odeće, oruđa i nameštaja.Festival izvornih narodnih pesama Padina peva je takmičenje mladih pevača iz Padine u interpretaciji slovačkih izvornih narodnih pesama. To je festival sa najdužom tradicijom, a danas je to najveći kulturno-zabavni događaj u Padini. Pobednici koji osvoje prvo i drugo mesto učestvuju na Festivalu slovačkih narodnih pesama Susret u pivničkom polju u Pivnicama. Cilj festivala je podsticanje mladih pevača i muzičara da sačuvaju od zaborava stare slovačke narodne pesme, pogotovo one koje su karakteristične za padinsku sredinu. Iz tog razloga se, osim nagrade publike i tri nagrade stručnog žirija za interpretaciju pesme, dodeljuje i nagrada za autentičnost pesme.Za Padinu je značajan i Banatski festival, na kojem već gotovo dvadeset godina učestvuju solisti-interpretatori narodnih pesama iz slovačkih sela u Banatu. Nosilac ovog festivala je takođe Dom kulture “Mihal Babinka” u Padini.Izvor: slovackizavod.org.rsPriredila: D. V.Intenzívnejšia práca na kultúrnom poli sa v Padine začala v roku 1933, v čase keď začala pôsobiť Miestna organizácia Matice slovenskej v Padine. V roku 1944 bola založená Kultúrno-osvetová rada, v rámci ktorej sa formovali odbočky (divadlo, ľudová univerzita, analfabetické kurzy, športová sekcia) a z ktorých neskôr vyrastali spevácke a folklórne skupiny, literárna odbočka a i. Keď bola prerušená činnosť MOMS (1948), v Padine založili Slovenský kultúrno-osvetový spolok Bratstvo. Členovia Bratstva medziiným roku 1955 založili kino Sloboda, kde prvý premietaný film (bez zvuku) bol Major Bauk. Od roku 1961 nositeľom takmer všetkých kultúrnych obsahov v Padine je Dom kultúry. Dnešná budova Domu kultúry bola otvorená roku 1982 pod menom známeho spisovateľa a publicistu, padinského rodáka Michala Babinku.Pri Dome kultúry je činná hudobno-folklórna odbočka, v rámci ktorej pôsobia spevácke skupiny (ženská a mužská), hudobná skupina (orchestre), tanečný súbor a sóloví speváci. V tejto odbočke sa pestujú prevažne tradičné slovenské ľudové piesne a tance. Hudobno-folklórna odbočka sa zúčastňuje na festivaloch tak doma ako aj v zahraničí. Na početných prehliadkach táto odbočka získava pozoruhodné výsledky, najmä na obecných, pokrajinských a regionálnych podujatiach, kde obyčajne prezentuje choreograficky spracované padinské ľudové zvyky a obyčaje: páračke, mejačke, lúpačke bôbu, oblievačke, ale aj svadobné a vianočné obyčaje. Tieto zvyky a obyčaje sú sfilmované niekoľkokrát Televíziou Nový Sad. Okrem toho tanečná odbočka spracúva aj rôzne štylizované choreografie.Sóloví speváci svoj prvý prejav obyčajne vyskúšali na lokálnom festivale Padina spieva a svoj talent prejavili aj na Stretnutí v pivnickom poli v Pivnici. Pozoruhodné výsledky dosiahli nasledovní padinskí rozhlasoví speváci: Eva Poničanová (Stojanovová), Anna Stojanovová-Zlochová, Pavel Kuľa, Anna Nemčeková-Đurđevićová, Janko Hološ, Pavel Hološ, Anka Hološová-Petrášová a rad ďalších talentovaných interprétov slovenských ľudových piesní.Predsa však hudobno-folklórna odbočka v súčasnosti zápasí s ťažkostiami zapájania mladých, ktorí akoby strácali entuziazmus a záujem o ľudovú tradíciu. No snaha zmeniť novozrodenú situáciu a zaktivizovať slovenskú mládež v oblasti tradičného umenia je v rámci Domu kultúry stále prítomná.Divadelná odbočka má najdlhšiu tradíciu, kedže prvé divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Michala Obreciana bolo v Padine spracované ešte v roku 1919. Divadlo sa v tomto prostredí začalo aktívne hrávať hneď po skončení prvej svetovej vojny. Prof. Ondrej Kotváš publikoval prácu K dejinám divadla v Padine, kde pripomína, že je málo písaných údajov o divadelnom živote Padinčanov. Avšak vieme, že významná osobnosť v divadelnom živote Padiny bola učiteľka Vilma Štátová – Popová, ktorá tuná aktívne pôsobila v rokoch 1930 až 1960. Padinskí divadelníci sa v tom období ešte nezúčastnili na Stretnutiach slovenských ochotníckych súborov (nesoršie: Prehliadka slovenských divadelných súborov). Medzi priekopníkov padinského divadelného života a medzi prvých hercov patria Jozef Kolčík, Ján Topalov, Ondrej Dubovský, Jozef Chrťan, Margita Grázneková, Milka Greksová, Ján Klinko, Štefan Šuster, Ján Petráš a iní. Na Prehliadke slovenských divadelných súborov sa Padinčania po prvýkrát zúčastnili roku 1977 keď predviedli veselohru Hra na manželstvo v réžii Martina Šimáka. Kvalitný posun v ochotníckom divadle v Padine možno sledovať od 80. rokov minulého storočia, keď boli zlepšené aj podmienky na činnosť (otvorený bol Dom kultúry) a keď sa zvýšil záujem Padinčanov o herectvo. Odvtedy je divadelná odbočka Domu kultúry Michala Babinku pravidelným účastníkom na PSDS. Významnou zložkou padinského divadelného života sú i detské divadlá. Spravidla sa každý rok nacvičuje aspoň jedno detské predstavenie. Divadlo v Padine tak aj naďalej žije a získáva si nových priaznivcov a zanietencov, pokračuje smelo dobudúcna a tvorí významnú časť nielen padinského kultúrného života, ale aj života ochotníckého divadla vo Vojvodine.Literárna odbočka pri Dome kultúry Michala Babinku má taktiež dlhú tradíciu pôsobenia. Študujúca mládež Padiny založila roku 1957 Literárny klub mladých padinských snaživcov. Aktivity tejto odbočky boli a sú organozovanie literárnych posedení, súťaží, tradičného podujatia Babinkove stretnutia a pod. V roku 1987 odbočka vydala časopis Úsvit, v ktorom boli uverejnené básne mladých autorov. V posledných rokoch v rámci literárnej odbočky pera sa chytili Pavel Povolný-Juhás, Zuzana Slivková, Ruženka Kraticová a Martin Slivka, ktorí svoje práce vydali aj knižne. Dlhú recitačnú tradíciu má základná škola, z ktorej vyrastali mimoriadni recitátori.Pri Dome kultúry pôsobí aj knižnica ktorá do roku 1998 fungovala v rámci Domu kultúry a dnes je odbočkou Obecnej knižnice v Kovačici. Knižnicu vedie už dlhé roky knihovníčka, herečka, kostimografka a kultúrna pracovníčka Eva Taubertová. Knižnica je dnes strediskom zoskupovania milovníkov písaného slova ale aj iných ochotníkov.V rámci Domu kultúry Michala Babinku založená je Galéria insitného umenia, v ktorej sa nachádzajú obrazy Padinskej maliarskej rodiny, ku ktorej patria Ján Husárik, Michal Povolný, Ján Bačúr, Martin Márkov, Pavel Ľavroš, Juraj Ľavroš, Ján Širka a mnohí iní.V Padine na kultúrnom poli od roku 2003 pôsobí aj Spolok žien, ktorého hlavným cieľom je zachovávať tradičné slovenské zvyky a obyčaje a rozvíjať prácu v oblasti ekológie, rekreácie a turistiky. V súčasnosti spolok má 30 aktívnych členiek. Za svojho pôsobenia spolok realizoval výstavy u nás a na Slovensku, pri čom uskutočnil aj významnú spoluprácu s úniami žien z Banskej Bystrice a Spišskej Novej Vsi. Spolok upravil aj etnodom a zásobil ho impozantou zbieroku starých fotografií, obleku, náradia a nábytku.Festival pôvodných ľudových piesní Padina spieva je súťaženie mladých spevákov z Padiny v interpretácii slovenských pôvodných ľudových piesní. Je to festival najdlhšej tradície a v súčasnosti je to najväčšie kultúrno-zábavné podujatie Padiny. Víťazi, ktorí obsadia prvé a druhé miesto sa zúčastnia na festivale slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici. Cieľom festivalu je podnietiť mladých spevákov a hudobníkov aby zachovávali od zabudnutia staré slovenské ľudové pesničky, zvlášť tie, ktoré sú príznačné pre padinské prostredie. Z toho dôvodu sa vedľa ceny obecenstva a troch cien odbornej poroty pre interpretáciu piesní, udeľuje aj cena pre autentickosť piesne.Pre Padinu je významný aj Banátsky festival, na ktorom sa už takmer dvadsať rokov zúčastňujú sóloví interpréti ľudových piesní zo slovenských dedín v Banáte. Nositeľom tohto festivalu je taktiež Dom kultúry Michala Babinku v Padine.Zdroj: slovackizavod.org.rs
Literarna sekcija pri Domu kulture “Mihal Babinka” takođe ima dugu tradiciju delovanja. 1957. godine studentska omladina Padine osnovala je Literarni klub mladih padinskih pregalaca. Među aktivnosti ove sekcije svrstavaju se književna okupljanja, takmičenja, tradicionalne priredbe Babinkini susreti i sl. 1987. godine sekcija je objavila časopis Osvit, u kojem su objavljene pesme mladih autora. Poslednjih godina u okviru literarne sekcije pera su se latili Pavel Povolni-Juhas, Zuzana Slivkova, Ruženka Kraćicova i Martin Slivka, koji su svoje radove objavili i u knjižnoj formi. Dugu recitatorsku tradiciju ima osnovna škola, u kojoj su stasavali izvanredni recitatori.
Pri Domu kulture deluje i biblioteka koja je do 1998. godine funkcionisala u njegovim okvirima, a danas čini ogranak Opštinske biblioteke u Kovačici. Već dugi niz godina bibliotekom upravlja bibliotekarka, glumica, kostimografkinja i radnica na polju kulture Eva Taubertova. Danas biblioteka predstavlja središte okupljanja ljubitelja pisane reči, ali i drugih amatera.
U okviru Doma kulture “Mihal Babinka” osnovana je Galerija naivne umetnosti, u kojoj se nalaze slike padinske slikarske porodice, u koju se ubrajaju Jan Husarik, Mihal Povolni, Jan Bačur, Martin Markov, Pavel Ljavroš, Juraj Ljavroš, Jan Širka i mnogi drugi.
U Padini na polju kulture od 2003. godine dejstvuje i Udruženje žena, čiji je glavni cilj da čuva tradicionalne slovačke obrede i običaje i razvija delatnost u oblasti ekologije, rekreacije i turizma. Danas, društvo ima oko 30 aktivnih članica. Za vreme delovanja, društvo je realizovalo veliki broj izložbi kod nas i u Slovačkoj, pri čemu je ostvarilo i značajnu saradnju sa unijama žena iz Banske Bistrice i Spišske Nove Vse. Društvo je uredilo i Etno dom i opskrbilo ga impozantnom zbirkom starih fotografija, odeće, oruđa i nameštaja.
Festival izvornih narodnih pesama Padina peva je takmičenje mladih pevača iz Padine u interpretaciji slovačkih izvornih narodnih pesama. To je festival sa najdužom tradicijom, a danas je to najveći kulturno-zabavni događaj u Padini. Pobednici koji osvoje prvo i drugo mesto učestvuju na Festivalu slovačkih narodnih pesama Susret u pivničkom polju u Pivnicama. Cilj festivala je podsticanje mladih pevača i muzičara da sačuvaju od zaborava stare slovačke narodne pesme, pogotovo one koje su karakteristične za padinsku sredinu. Iz tog razloga se, osim nagrade publike i tri nagrade stručnog žirija za interpretaciju pesme, dodeljuje i nagrada za autentičnost pesme.
Za Padinu je značajan i Banatski festival, na kojem već gotovo dvadeset godina učestvuju solisti-interpretatori narodnih pesama iz slovačkih sela u Banatu. Nosilac ovog festivala je takođe Dom kulture “Mihal Babinka” u Padini.
Izvor: slovackizavod.org.rs
Priredila: D. V.
Intenzívnejšia práca na kultúrnom poli sa v Padine začala v roku 1933, v čase keď začala pôsobiť Miestna organizácia Matice slovenskej v Padine. V roku 1944 bola založená Kultúrno-osvetová rada, v rámci ktorej sa formovali odbočky (divadlo, ľudová univerzita, analfabetické kurzy, športová sekcia) a z ktorých neskôr vyrastali spevácke a folklórne skupiny, literárna odbočka a i. Keď bola prerušená činnosť MOMS (1948), v Padine založili Slovenský kultúrno-osvetový spolok Bratstvo. Členovia Bratstva medziiným roku 1955 založili kino Sloboda, kde prvý premietaný film (bez zvuku) bol Major Bauk. Od roku 1961 nositeľom takmer všetkých kultúrnych obsahov v Padine je Dom kultúry. Dnešná budova Domu kultúry bola otvorená roku 1982 pod menom známeho spisovateľa a publicistu, padinského rodáka Michala Babinku.
Pri Dome kultúry je činná hudobno-folklórna odbočka, v rámci ktorej pôsobia spevácke skupiny (ženská a mužská), hudobná skupina (orchestre), tanečný súbor a sóloví speváci. V tejto odbočke sa pestujú prevažne tradičné slovenské ľudové piesne a tance. Hudobno-folklórna odbočka sa zúčastňuje na festivaloch tak doma ako aj v zahraničí. Na početných prehliadkach táto odbočka získava pozoruhodné výsledky, najmä na obecných, pokrajinských a regionálnych podujatiach, kde obyčajne prezentuje choreograficky spracované padinské ľudové zvyky a obyčaje: páračke, mejačke, lúpačke bôbu, oblievačke, ale aj svadobné a vianočné obyčaje. Tieto zvyky a obyčaje sú sfilmované niekoľkokrát Televíziou Nový Sad. Okrem toho tanečná odbočka spracúva aj rôzne štylizované choreografie.
Sóloví speváci svoj prvý prejav obyčajne vyskúšali na lokálnom festivale Padina spieva a svoj talent prejavili aj na Stretnutí v pivnickom poli v Pivnici. Pozoruhodné výsledky dosiahli nasledovní padinskí rozhlasoví speváci: Eva Poničanová (Stojanovová), Anna Stojanovová-Zlochová, Pavel Kuľa, Anna Nemčeková-Đurđevićová, Janko Hološ, Pavel Hološ, Anka Hološová-Petrášová a rad ďalších talentovaných interprétov slovenských ľudových piesní.
Predsa však hudobno-folklórna odbočka v súčasnosti zápasí s ťažkostiami zapájania mladých, ktorí akoby strácali entuziazmus a záujem o ľudovú tradíciu. No snaha zmeniť novozrodenú situáciu a zaktivizovať slovenskú mládež v oblasti tradičného umenia je v rámci Domu kultúry stále prítomná.
Divadelná odbočka má najdlhšiu tradíciu, kedže prvé divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Michala Obreciana bolo v Padine spracované ešte v roku 1919. Divadlo sa v tomto prostredí začalo aktívne hrávať hneď po skončení prvej svetovej vojny. Prof. Ondrej Kotváš publikoval prácu K dejinám divadla v Padine, kde pripomína, že je málo písaných údajov o divadelnom živote Padinčanov. Avšak vieme, že významná osobnosť v divadelnom živote Padiny bola učiteľka Vilma Štátová – Popová, ktorá tuná aktívne pôsobila v rokoch 1930 až 1960. Padinskí divadelníci sa v tom období ešte nezúčastnili na Stretnutiach slovenských ochotníckych súborov (nesoršie: Prehliadka slovenských divadelných súborov). Medzi priekopníkov padinského divadelného života a medzi prvých hercov patria Jozef Kolčík, Ján Topalov, Ondrej Dubovský, Jozef Chrťan, Margita Grázneková, Milka Greksová, Ján Klinko, Štefan Šuster, Ján Petráš a iní. Na Prehliadke slovenských divadelných súborov sa Padinčania po prvýkrát zúčastnili roku 1977 keď predviedli veselohru Hra na manželstvo v réžii Martina Šimáka. Kvalitný posun v ochotníckom divadle v Padine možno sledovať od 80. rokov minulého storočia, keď boli zlepšené aj podmienky na činnosť (otvorený bol Dom kultúry) a keď sa zvýšil záujem Padinčanov o herectvo. Odvtedy je divadelná odbočka Domu kultúry Michala Babinku pravidelným účastníkom na PSDS. Významnou zložkou padinského divadelného života sú i detské divadlá. Spravidla sa každý rok nacvičuje aspoň jedno detské predstavenie. Divadlo v Padine tak aj naďalej žije a získáva si nových priaznivcov a zanietencov, pokračuje smelo dobudúcna a tvorí významnú časť nielen padinského kultúrného života, ale aj života ochotníckého divadla vo Vojvodine.
Literárna odbočka pri Dome kultúry Michala Babinku má taktiež dlhú tradíciu pôsobenia. Študujúca mládež Padiny založila roku 1957 Literárny klub mladých padinských snaživcov. Aktivity tejto odbočky boli a sú organozovanie literárnych posedení, súťaží, tradičného podujatia Babinkove stretnutia a pod. V roku 1987 odbočka vydala časopis Úsvit, v ktorom boli uverejnené básne mladých autorov. V posledných rokoch v rámci literárnej odbočky pera sa chytili Pavel Povolný-Juhás, Zuzana Slivková, Ruženka Kraticová a Martin Slivka, ktorí svoje práce vydali aj knižne. Dlhú recitačnú tradíciu má základná škola, z ktorej vyrastali mimoriadni recitátori.
Pri Dome kultúry pôsobí aj knižnica ktorá do roku 1998 fungovala v rámci Domu kultúry a dnes je odbočkou Obecnej knižnice v Kovačici. Knižnicu vedie už dlhé roky knihovníčka, herečka, kostimografka a kultúrna pracovníčka Eva Taubertová. Knižnica je dnes strediskom zoskupovania milovníkov písaného slova ale aj iných ochotníkov.
V rámci Domu kultúry Michala Babinku založená je Galéria insitného umenia, v ktorej sa nachádzajú obrazy Padinskej maliarskej rodiny, ku ktorej patria Ján Husárik, Michal Povolný, Ján Bačúr, Martin Márkov, Pavel Ľavroš, Juraj Ľavroš, Ján Širka a mnohí iní.
V Padine na kultúrnom poli od roku 2003 pôsobí aj Spolok žien, ktorého hlavným cieľom je zachovávať tradičné slovenské zvyky a obyčaje a rozvíjať prácu v oblasti ekológie, rekreácie a turistiky. V súčasnosti spolok má 30 aktívnych členiek. Za svojho pôsobenia spolok realizoval výstavy u nás a na Slovensku, pri čom uskutočnil aj významnú spoluprácu s úniami žien z Banskej Bystrice a Spišskej Novej Vsi. Spolok upravil aj etnodom a zásobil ho impozantou zbieroku starých fotografií, obleku, náradia a nábytku.
Festival pôvodných ľudových piesní Padina spieva je súťaženie mladých spevákov z Padiny v interpretácii slovenských pôvodných ľudových piesní. Je to festival najdlhšej tradície a v súčasnosti je to najväčšie kultúrno-zábavné podujatie Padiny. Víťazi, ktorí obsadia prvé a druhé miesto sa zúčastnia na festivale slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici. Cieľom festivalu je podnietiť mladých spevákov a hudobníkov aby zachovávali od zabudnutia staré slovenské ľudové pesničky, zvlášť tie, ktoré sú príznačné pre padinské prostredie. Z toho dôvodu sa vedľa ceny obecenstva a troch cien odbornej poroty pre interpretáciu piesní, udeľuje aj cena pre autentickosť piesne.
Pre Padinu je významný aj Banátsky festival, na ktorom sa už takmer dvadsať rokov zúčastňujú sóloví interpréti ľudových piesní zo slovenských dedín v Banáte. Nositeľom tohto festivalu je taktiež Dom kultúry Michala Babinku v Padine.
Zdroj: slovackizavod.org.rs
You must be logged in to post a comment.